Púchovčania

Koncepcia bytovej politiky

Koncepcia bytovej politiky mesta Púchov alebo ako sa vymaniť zo sociálnej bytovej pasce?

Na úvod zopár citácií zo Štátnej bytovej politiky do roku 2020. Bývanie je jednou zo základných ľudských potrieb. V podmienkach trhovej ekonomiky sa zodpovednosť za obstaranie vlastného bývania prenáša na občana. Prostredníctvom bytovej politiky štát vytvára prostredie potrebné na zvyšovanie dostupnosti bývania pre čo najširšie vrstvy obyvateľstva.

Z toho vyplýva, že úlohou mesta je podporovať dostupnosť bývania primerane pre všetkých obyvateľov mesta v súlade s potrebami rozvoja mesta. Úlohou mesta je teda:

• územným plánom vytvárať podmienky pre rozvoj mesta
• vytvárať podmienky pre individuálnu bytovú výstavbu a hromadnú bytovú výstavbu v súkromnom vlastníctve, i vo forme komerčného nájomného bývania
• budovať vlastný mestský bytový fond.

Z dôvodov finančných, ale i pre široké kompetencie mesta v rôznych oblastiach, nie je možné mestom zabezpečiť masívnejšiu výstavbu mestských bytov.  Preto  musí mesto definovať vlastnú stratégiu bytovej politiky. Považujem za vhodné, aby mesto vybudovalo primeraný počet nájomných bytov v troch kategóriách:

• nájomné štartovacie byty s možnosťou prenájmu na krátke obdobie, maximálne do 6 rokov. Účelom týchto malometrážnych bytov (do rozmerov 50m²) by bola pomoc pri začiatku samostatného bývania pre mladých ľudí, nových zamestnancov vo firmách a úradoch,... V tejto skupine by mali byť byty s rôznou výmerou, garsónky a jednoizbové byty, malé dvojizbové byty,
• nájomné sociálne byty, ktorých úlohou bude pomôcť ľuďom v krízových situáciách, po rozvode, pri strate zamestnania, pri nízkom príjme. V tejto skupine malometrážnych bytov do rozmerov 45m² by mohli byť aj byty nižšieho štandardu,
• rôzne druhy ubytovania v zmysle zákona o sociálnych službách, ako nocľaháreň, útulok, domov na pol ceste, nízkoprahové denné centrum, zariadenie núdzového bývania, aby mala každá životná situácia občana reálne východisko.

Mesto môže na výstavbu takýchto bytov využiť podporu Štátneho fondu rozvoja bývania, a to

• buď na výstavbu bytových domov,
• alebo na kúpu už postavených bytov, i jednotlivo, teda na kúpu jednotlivých bytov v už existujúcich bytových domoch.

Mesto, ak chce byť skutočným a etickým vlastníkom mestských nájomných bytov, by malo byty stavať z vlastného rozpočtu. Tým spoluúčasť štátu vo forme úveru alebo dotácie nevylučujem, len zdôrazňujem, že v prípade úveru, by mal byť úver splácaný z prostriedkov mesta. Vtedy môže mesto skutočne vlastniť mestské nájomné byty.

A tu sa dostávame na koreň problému, ktorý nám v Púchove aktuálne nastal. Je zbytočné v dnešnej situácii hľadať vinníka. Problém nájomných bytov v Púchove nastal už na úplnom začiatku, pri stanovení nájomného a štátom stanovených podmienkach na výšku príjmu. Som presvedčený, že ak má mesto záujem na budovaní mestského fondu nájomných bytov, musí tieto byty splácať z vlastných prostriedkov. Nájomné pre obyvateľa by malo byť stanovené tak, aby pokrývalo potreby obnovy danej budovy, jej modernizácie a nie splátky voči úveru.

Prečo takto uvažujem? Predstavte si, že 29 rokov bývate v nájomnom byte, ktorého splátky za úver sú rozpočítané na 30 rokov. Jeden rok pred splatením úveru sa Váš príjem zvýši tak, že presahuje zákonom stanovený 4-násobok životného minima. Podľa súčasných podmienok musíte byt opustiť. Na Vaše miesto príde nový nájomník, ktorý bude spĺňať podmienky na pridelenie bytu a bude riadne 1 rok platiť nájomné. Po roku požiada o odkúpenie takéhoto bytu za zostatkovú hodnotu. Zdá sa Vám to správne?

Dnes postupne dostávajú výpovede z bytov Púchovčania, ktorí pri výstavbe domu na pešej zóne mali 30 rokov a zvyčajne 2 malé deti. Dnes majú takmer 50 rokov a dospelé zarábajúce deti. Podmienky pridelenia bytu prestali plniť pre vyšší príjem. Ale kde pôjdu? Bývajú v byte, ktorý je ich domovom. A to pre nich, ale i pre ich deti. Prístupnosť úveru je ťažká preto, lebo majú vysoký vek a nevlastnia byt, ktorým by mohli za úver ručiť. Sú v nájme. Dostali sa do sociálnej pasce nájomných bytov. A ponuku iných nájomných bytov, kde by sa mohli presťahovať, pre nich nemáme. Veď nespĺňajú limit príjmu, prekračujú ho! Byty na Moyzesovej ulici nikdy v skutočnosti nespĺňali podmienku nájomných a tobôž sociálnych bytov. Mesto bolo po roku 1989 v zložitej situácii. Stred mesta bol zbúraný, investori sa nehrnuli. Púchov len využil možnosť výstavby bytov s podporou štátu. Predtým sa celé roky byty stavali ako štátne alebo družstevné, neskôr mali byty dotáciu štátu takmer v hodnote jednej tretiny bytu (v takom byte bývam aj ja, hneď oproti, na Mudroňovej ulici). Žiaľ, tieto byty na Moyzesovej ulici majú nálepku nájomných bytov. Ale určite nie sociálnych! Veď sú vo výnimočne exkluzívnej časti mesta, na pešej zóne, a niektoré majú rozlohu aj viac  ako 85 m².

Predstavu o tom, ako by sa mala uberať bytová politika som popísal. Mesto musí postupne postaviť vlastné menšie nájomné štartovacie a nájomné sociálne byty. Riešením vzniknutého problému, riešením  nezávideniahodnej sociálnej pasce konkrétnych ľudí, ktorí nemajú v zálohe iný vlastný byt alebo rodinný dom, je nimi navrhované splatenie úveru a dotácie a rýchly odpredaj bytov nájomníkom tak, aby mesto neohrozilo vlastný rozpočet. Tak sa Púchov ocitne na čistej štartovacej pozícii, z ktorej môžeme začať budovať mestský fond nájomných bytov bez dnešnej etickej záťaže.

Miroslav Kubičár, kandidát na primátora Mesta Púchov